Šalát - história rastlín a odporúčania pre pestovanie

Hlávkový šalát alebo cibuľový šalát je názov zeleninovej plodiny patriacej do čeľade astrovitých. Šalát je jednou z najstarších rastlín, ktorá sa pestovala ako plodina v Stredomorí. Šalát pochádza z kompasového šalátu, ktorý nájdete v severnej Afrike, Ázii, južnej a západnej Európe. Starí Egypťania šalát poznali, perzskí králi ho považovali za cennú zeleninu a uctievali si ho ako pochúťku, starí Gréci šalát využívali nielen ako jedlo, ale aj ako liečivú rastlinu. Rimania považovali šalát za vynikajúci dezert, v neskorších dobách sa z neho pripravovali predjedlá, ktoré povzbudzovali chuť do jedla. Šalát sa konzumoval nielen čerstvý, ale aj marinovaný s medom a octom. Šalát sa v Európe začal pestovať za čias Ľudovíta XIV.

Šalát dnes zostáva jednou z obľúbenej letnej zeleniny, ktorá je považovaná za cenný zdroj vitamínov a mnohých pre človeka prospešných mikroelementov. Je ťažké nájsť letného obyvateľa, ktorý nepestuje šalát.

Šalát nie je veľmi rozmarná rastlina, ale na získanie dobrej úrody môžete použiť tipy skúsených agronómov.

• Šalát by sa mal vysievať na nekyslené úrodné pôdy.
• Minerálne hnojivá pre šalátové lôžka budú vyžadovať superfosfát, močovinu a síran draselný.
• Kyslosť pôdy je možné upraviť pridaním páperového vápna alebo dolomitovej múky (do 200 - 250 gramov na meter štvorcový).
• Šalát je citlivý aj na kŕmenie koreňov počas vegetačného obdobia.
• Aplikácia kompostu výrazne zvyšuje produktivitu.

Od začiatku jari sa semená šalátu môžu zasiať priamo do pôdy. Listové odrody sa môžu pestovať na otvorenom teréne počas celého leta.

Šalát vysievajte do riadkov, ktorých šírka by mala byť aspoň 15-20 cm Hĺbka výsadby semien je do 1,5 cm, na jeden bežný meter by sa nemalo zasiať viac ako 30 semien.